reklama

Buď hrdá, že si mama!

Pred vyše dvomi rokmi som sa so svojím 5-mesačným synom ocitla v nemocnici na Kramároch. Nešlo v podstate o nič vážne, mal absces, ale poznáte to – poviete si - aká smola, prečo práve my? Človek je vytrhnutý z pohodlia domova a do nemocnice sa mu teda rozhodne nechce ísť. Začne sa sťažovať a je nahnevaný, že sa mu prihodila takáto nepríjemnosť. Potom príde na detské oddelenie a vzápätí sa sám pred sebou zahanbí - pretože okolo seba uvidí skutočne smutné osudy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
môj druhý syn začiatkom 4. mesiaca tehotenstva
môj druhý syn začiatkom 4. mesiaca tehotenstva 

Na izbe som bola s mamičkou s novorodencom – drobným dievčatkom, ktoré malo od narodenia vážne komplikácie. Nepamätám si presne na diagnózu, ale mala problém s črevami a musela podstúpiť náročnú operáciu, kde jej spravili vývod. Prognózy neboli priaznivé, ale vďaka šikovnosti pána primára Cingela sa jej stav začal zlepšovať a dnes je z nej pekné zdravé dievčatko. Jej mamina to niesla statočne – o malú Katku sa príkladne starala a stále v sebe nosila vieru v jej uzdravenie. Bol začiatok decembra, a tak sme si po každej vizite hovorili, že keby sme tak na Vianoce mohli byť už doma.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pôvodne som si myslela, že absces je záležitosťou na pár dní, ale náš pobyt v nemocnici sa stále predlžoval. Malému nezaberali antibiotiká a ložisko stále nemizlo, takže musel podstúpiť ďalšiu operáciu, kde mu nasadili elastickú ligatúru. Musím povedať, že aj keď to nebola vážna choroba, strácala som už trpezlivosť a niekedy mi bolo aj do plaču. Matka asi vždy ťažko nesie, keď jej dieťa pichajú ihlami, keď počuje jeho plač alebo keď po podaní liekov vracia. Nakoniec sa nám podarilo odísť po troch týždňoch, ešte pred Vianocmi. Moju známu prepustili tesne po Vianociach.

Ďalší komplikovaný prípad bol chlapček na susednej izbe - v hlave mal nádor a odmietal prijímať potravu – po niekoľkých lyžičkách kaše vždy všetko vyvrátil. Dodnes mám pred očami jeho statočnú mamu, ktorá sa mu trpezlivo venovala, a jasne si spomínam na veľké smutné očká jej synčeka. Keď som sa s ňou rozprávala, bez trpiteľského tónu mi vecne opisovala, koľkokrát už boli hospitalizovaní a aké operácie už absolvovali... Mrzí ma, že som si nevypýtala kontakt a že neviem, ako sa im darí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V nemocnici som však mala možnosť vidieť aj iný prístup matiek – v prvých dňoch môjho pobytu bola so mnou na izbe aj matka s asi polročnou dcérkou, ktorá jej vypadla z kočíka – mala otras mozgu. Táto mamina jej nehovorila inak, iba „opica škaredá“. Chápem, že to asi nemyslela zle, že to hovorila s dávkou nadsázky, ale aj tak ma to prekvapilo – pre také pekné dieťa by som určite našla vhodnejšie a milšie výrazy. Okrem toho často odbiehala von a nechávala ju samú. Potom som to pochopila – chodila von fajčiť. A popritom kojila.

S ďalšou maminou som sa dala do reči v súvislosti s rovnakou diagnózou akú mali naši synovia – jej trojmesačný syn mal taktiež na zadočku absces. Medzi rečou som si všimla ako svoje dieťa kŕmi mliekom z fľašky. Myslela som si, že mala asi nejaké ťažkosti s dojčením, ale sama mi to objasnila: „Ja som zvyknutá jesť vo fastfoodoch, ovocie a zeleninu nejedávam, tak som sa rozhodla nekojiť.“ To ma doslova šokovalo. Prišlo mi na um zopár mojich kamarátok, ktoré veľmi túžili dojčiť, ale napriek ich snahe sa im to nedarilo, z čoho boli dosť nešťastné. A tu to niekto zamietne celkom vedome a dobrovoľne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Popri spomínaní na matky s deťmi, ktoré som tam stretla, mi nedá nespomenúť veľmi milé a ochotné zdravotné sestričky, z ktorých asi väčšina ešte nie je matkami, ale v ich prístupe a láskavosti, či v tom, ako sa prihovárali detským pacientom, bolo cítiť, že raz takými dobrými maminami určite budú.

Ale vrátim sa ešte k statočným maminám s veľkým M. Často myslím na to, aké mam šťastie, že mám dve zdravé deti. Vo svojom okolí poznám dve rodiny s postihnutými deťmi. A obe tieto rodiny, hoci ich prvé dieťa malo vážny handicap vyžadujúci si celodennú starostlivosť, sa nebáli prijať ešte ďalšie deti. Vždy, keď som unavená a nevyspatá, keď mám pocit, že nestíham a že ma moji dvaja synovia maximálne vyťažujú, si spomeniem na matky z týchto rodín. Majú môj veľký obdiv - za vyrovnanosť, pokoru a prijatie ich náročnej úlohy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V súvislosti s materstvom ma oslovil počin rapera Sekyho, ktorý zložil pieseň venovanú mamičke, ktorá sa rozhodla donosiť svoje dieťa aj napriek tomu, že ju jej partner opustil, a dopredu vedela, že ho bude vychovávať ako slobodná matka. V tieto dni sa konajú aj pochody za život, takže moja úcta patrí všetkým ženám, ktoré sa rozhodli prijať v sebe nový život aj napriek zložitej životnej situácii a povedať mu áno - „...buď hrdá, že si mama!“

Alexandra Vrábelová

Alexandra Vrábelová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

realistická romantička so zanietením pre písanie:)mám rada literatúru, témy z duchovnej oblasti, ale rada sa vzdelávam v marketingu a nových trendoch v sociálnych mediách:) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéRodina a vzťahyViera

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu